„Mamička, musíme sa porozprávať!“ – alebo problémy v materskej škole (1. časť)

Každý (alebo takmer každý) rodič pozná ten pocit, keď ho pani učiteľka zastaví s vyššie uvedenou požiadavkou. Zo skúseností vieme, že nás nečaká nič príjemného a učiteľka nás nejde práve chváliť za náš super rodičovský výkon a asi sa nechystá ani zagratulovať k nášmu dieťaťu.

 

Bohužiaľ, v slovenskom vzdelávacom systéme skutočne neexistuje kultúra komunikácie medzi pedagógom a rodičom. Rodičia len zriedka dostanú pozitívnu spätnú väzbu o svojom dieťati a výchovných metódach.  Zvyčajne nás zavolajú len vtedy, keď je problém.

 

Na druhej strane, ani zo strany rodiča nie je každodenné poďakovať sa učiteľovi zato, že sa počas dňa stará o jeho dieťa. Následkom uvedených majú mnohí rodičia zmiešané pocity ak sa učiteľ snaží o konverzáciu. Treba ale zahodiť tieto predsudky, keďže konverzácia môže poskytnúť cenné informácie o našom dieťati.

 

Pozrime si najčastejšie problémy, ktoré môžu vzniknúť v predškolskom veku.

 

Problémy v správaní

 

Ak to môžeme takto jednoducho povedať, tak problémy spávania sa sú najnápadnejším znakom, že niečo nie je v poriadku. Keďže rušivé správanie dieťaťa môže niekedy brániť pedagogickej práci v skupine, nie je potrebné uvažovať o tom, či ide alebo nejde o problém, ale je potrebné konať ihneď.

 

Prvá vec, ktorá nás napadne, keď vidíme zlé dieťa je, že je určite zle vychované, že to správanie vidí od rodičov, alebo je rozmaznané. Priznajme si, v mnohých prípadoch na tom niečo je, aj keď je dôležité dodať, že dnešní rodičia nie sú v ľahkej situácii, pokiaľ ide o výchovu. Majú málo dobrých vzorov, ktoré by mohli nasledovať a je ľahký prístup k obrovskému počtu protichodných informácií.

 

V každom prípade je dobré si uvedomiť, že dôslednou a milujúcou výchovou možno mnohým problémom so správaním predchádzať alebo ich vyriešiť. Na túto tému je k dispozícii množstvo užitočných publikácií.
Existuje však skupina problémov správania sa, ktoré nie sú pedagogického pôvodu, a preto môžu byť len čiastočne ovplyvnené výchovnými metódami. K tomu, aby dieťa vedelo spolupracovať, bez ťažkostí sa adaptovalo na škôlku alebo školu, bol schopný riadiť sa pokynov, dokončilo svoju prácu a vedelo kontrolovať svoje emócie, nestačí len správna výchova.

 

Inými slovami, aby v prípade konfliktu neútočil hneď na kamaráta, alebo škôlku nebral ako miesto, kde ho môžu ohrozovať a aby bol schopný podriadiť sa autorite pani učiteľky, je potrebný primerane zrelý nervový systém, ktorý efektívne spracúva informácie.

 

 

Ak spozorujete jeden alebo viacero z nasledujúcich príznakov u vášho dieťaťa, nezabudnite, že za tým môže byť aj nezrelosť nervovej sústavy:

 

• pri úlohách obsedí len na pár minút, pri stole sa neustále hniezdi, uteká od stola alebo „tečie zo stoličky“
• má tendenciu doberať si svojich rovesníkov, sácať ich, objímať, alebo ich urážať
• hádže hračky a rôzne nástroje, zaobchádza s nimi drsne
• ťažko ovláda svoje impulzy, často „vybuchne“ (nie je to hysterický záchvat, v tomto prípade dieťa ako keby „vypne“),
• len čiastočne alebo vôbec sa nedokáže riadiť pokynov,
• ťažko prechádza z jednej činnosti na druhú, nevie sa odtrhnúť od tej, ktorej sa venuje alebo sa ťažko púšťa do novej činnosti,
• často sa oddiali od kolektívu, hrá sa samé, ťažko sa zapája do spoločenských aktivít,
• ráno sa ťažko odlúči od mamičky (výnimku tvoria prvé týždne v škôlke),
• je precitlivené, ľahko sa rozplače
• má zvláštne, nezvyčajné zvyky
•  

Problémy správania sa by mali byť vnímané ako druh signalizačného systému, pretože „zlé správanie“ nie je otázkou vedomého rozhodnutia. Žiadne dieťa sa ráno nezobudí s tým, že dnes každého dobre naštve.

 

Dieťa zásadne chce byť  dobré, chce vyhovieť dospelým okolo seba a snaží sa o to, aby bolo milované. Ak sa správa zle, aj on to vníma ako zlyhanie. Skúsme teda zistiť dôvod správania, alebo získať radu od odborníka.