“Mamička, musíme sa porozprávať” (2. časť)

V mojom predošlom článku som písala o problémoch v správaní v predškolskom veku. Dnes chcem poukázať na také schopnosti, ktorých zaostávanie môže viesť napríklad aj k poruchám učenia. Často sa stretávam s neistotou rodičov, či sa ich dieťa vyvíja podľa jeho veku, hlavne, ak sa v rodine nachádza iba jedno dieťa a nemajú ho s kým porovnať.

 

V prvom kroku sa na schopnosti dieťaťa môžeme opýtať učiteľky v materskej škole, užitočné informácie nám môžu poskytnúť napr. aj starí rodičia. Čo sú však tieto schopnosti? Kedy máme začať uvažovať nad tým, či je naše dieťa „menej šikovné“ v určitých oblastiach?

 

Podozrivé môže byť už aj, ak dieťa nechce vykonávať niektoré činnosti, napríklad nerado kreslí, neskladá puzzle, alebo nerado počúva rozprávky. Veď aj my, dospelí najradšej vyhľadávame také činnosti, v ktorých sme úspešní, teda ak s vynaložením relatívne malého úsilia dosiahneme viditeľné výsledky. Takisto sa aj detičky skôr prikláňajú k takým úlohám a hrám, pri ktorých cítia, že sú šikovné, úspešné a zdatné.

 

Priblížme si teda oblasti, ktoré neskôr môžu ovplyvniť školský výkon, čo naznačuje, že daná schopnosť funguje slabšie.

 

VIZUÁLNE VNÍMANIE

Ak je naše zrakové vnímanie primerané, ľahko si všimneme drobné odlišnosti na obrazoch, či rôznych predmetoch. Taktiež aj v zhluku iných vizuálnych vnemov nájdeme hľadaný obraz, predmet alebo osobu. Ak je zrakové vnímanie oslabené, dieťa v rušivom prostredí nenájde to, čo práve hľadá, v úlohách nevníma smerovo obrátené tvary alebo písmená. Varovným signálom môže byť aj to, ak dieťa dlhodobo nesprávne rozlišuje farby.

 

SLUCHOVÉ VNÍMANIE

Pri oneskorenom vývine reči je prvotne dôležité zistiť, či dieťa dobre počuje. V tomto prípade otorinolaryngológ (ORL) vyšetrí sluch dieťaťa. Keď sa zistí, že z fyziologického hľadiska je všetko v poriadku, môže byť užitočné si vypýtať názor logopéda alebo špeciálneho, liečebného pedagóga. V prípadoch, ak dieťa nerado počúva rozprávku, zdá sa, ako keby nedávalo pozor, ťažko si zapamätáva riekanky, príliš hlasno rozpráva, prípadne je citlivé na zvuky (ujde alebo si zakrýva uši rukami), má ťažkosti postupovať podľa viacstupňových pokynov, často „prepočuje“ zadanie, viackrát sa pýta na to isté, alebo je jeho reč ešte aj v predškolskom veku ťažko zrozumiteľná.

 

REČ

Základným pravidlom pre vývoj reči je, že okolo prvého roka dieťaťa sa objavia prvé slová, v druhom roku už ovláda približne 50 slov a tie spája do viet. Ako trojročné už rozpráva plynule, gramaticky správne, vo vetách a jeho reč je zrozumiteľná aj cudzej osobe. Výslovnosť v tomto veku ešte nemusí byť čistá, avšak ak aj po piatom roku života je jeho reč ťažko zrozumiteľná, určite je užitočné vyhľadať odborníka.

 

JEMNÁ MOTORIKA

Zo všetkých schopností je asi jemná motorika tá najviac skloňovaná a najzreteľnejšia oblasť.  Ľahko zbadáme, ak dieťa nerado kreslí, má nesprávny úchop písadla (dlaňový, kŕčovitý), prípadne nerado navlieka koráliky, dlho trvá, kým sa oblečie alebo mu to vôbec nejde. Je dôležité vedieť, že dieťaťu s „nezrelými rukami“ nepomôžeme, ak ho budeme nasilu nútiť kresliť alebo vyfarbovať. Tým len posilníme jeho odpor ku kresleniu a grafomotorickým úlohám.  Ako každá schopnosť, aj jemná motorika má svoje vlastné tempo zrenia, ak sa však vývoj oneskorí, môžeme ho rýchlo a efektívne rozvíjať rôznymi metódami. Aj domáce práce majú vysoko rozvíjajúci charakter a výborne rozvíjajú rôzne ďalšie schopnosti.

 

HRUBÁ MOTORIKA, VNÍMANIE ROVNOVÁHY

Vývin hrubej motoriky úzko súvisí s vývinom všetkých schopností. Je dôležité, aby dieťa malo dostatok pohybových aktivít, aby behalo, skákalo, liezlo, hojdalo sa, bicyklovalo, pretože tieto aktivity podporujú vývin nervovej sústavy, čím nepriamo pôsobia aj na rozvoj všetkých ostatných schopností. Ak vidíte, že vaše dieťa často padá, jeho pohyby sú neisté, nepresné, je nemotorné, ťažko chytá alebo hádže loptu, odporúča sa vyhľadať odborníka, ktorý na základe senzomotorického testu zistí, kde sa nachádza dieťa na ceste vývinu motoriky, prípadne či potrebuje rozvoj hrubej motoriky.

 

ORIENTÁCIA

K orientačným schopnostiam patrí vnímanie tela a orientácia v čase, priestore a v rovine. Dieťa pripravené na školu pozná cca 40 častí tela, rozlišuje ľavú stranu od pravej, chápe a správne používa slová označujúce usporiadanie priestoru (pod, nad, vpredu…), pozná časti dňa, dni v týždni aj ročné obdobia. Rozumie aj poradiu týchto javov. Ak vie, že dnes je streda, tak zajtra bude štvrtok. Poradie vecí, teda serialita sa objavuje skoro v každej situácii, ako v obliekaní, tak aj v slovách – poradie písmen a hlások.

 

MATEMATICKÉ PREDSTAVY

Dobrá matematická schopnosť neznamená iba mechanické počítanie, ale aj spočítanie, teda určenie množstva, ďalej poznanie základných matematických pojmov a operácií ako viac, menej, rovnaký počet, nič. V 4.-5. roku už spozná napísané číslice a vie ich zoradiť.  

 

PÁR SLOV O VPLYVE ELEKTRONIKY

Zriedkakedy sa stretávame s takým dieťaťom, ktoré by sa nehralo pravidelne na telefóne, tablete či počítači. Bohužiaľ, existuje veľa takých prípadov, keď dieťa trávi väčšinu dňa pred monitorom.  Značná časť výskumov dokazuje, že nekontrolované používanie elektronických zariadení negatívne vplýva na vývojové dozrievanie mozgu. Ako rodičia môžeme v tejto veci urobiť veľa, obmedziť tento čas, dokonca skúsiť odložiť telefón a tablet na pár týždňov a iba sledovať, čo sa udeje za tento čas. Najskôr budeme mať viac spoločne stráveného času, a objavia sa aj dlho nevídané hry a hračky z hĺbky skrine. Nevadí, ak sa dieťa niekedy nudí (väčšinou aj my, rodičia, siahneme ihneď po telefóne), nuda však dokáže uvoľniť veľa tvorivej energie.  Ak ste zvedaví, aké sú schopnosti vášho dieťaťa, prihláste ho na komplexné zmapovanie schopností, počas ktorého zistíme jeho silné stránky ako aj tie, na ktorých môže zapracovať.

 

Júlia Melecski, liečebný pedagóg